Zmluvná pokuta v obchodnoprávnych vzťahoch – časté chyby

Aby zmluvná pokuta plnila svoju funkciu a obstála aj v súdnom konaní, je potrebné jej dojednaniu venovať dostatočnú pozornosť. V praxi sa totiž často stretávame s nedostatkami, ktoré môžu viesť k jej neplatnosti a tým aj k jej nevymáhateľnosti. V tomto článku sa preto zameriame na najčastejšie chyby, ktoré sa pri dojednávaní zmluvných pokút objavujú.

Najčastejšie chyby pri dojednávaní zmluvnej pokuty

1. Neurčitosť alebo nejasné znenie

Zmluvná pokuta musí byť dojednaná jasne, určito a zrozumiteľne. Ak nie je z dohody zrejmé, za aké konkrétne porušenie povinnosti sa má uplatniť a v akej výške, takéto dojednanie je neplatné. V praxi sa často stretávame s problémom, že zmluvné strany používajú príliš všeobecné alebo neurčité formulácie, napríklad „zmluvná pokuta je dojednaná pri akomkoľvek porušení povinností“ alebo „pri hrubom porušení povinností“, bez toho, aby bolo presne špecifikované, ktoré povinnosti sa majú na mysli alebo čo sa považuje za „hrubé“ porušenie (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Odon 90/1997). Keďže zmluvnú pokutu možno dojednať len pre prípad porušenia povinnosti, neplatné je také dojednanie, podľa ktorého je zmluvná strana povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade realizácie práva odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, ale výkon zákonného alebo zmluvného práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 141/2000). Častým nedostatkom pri formulácii zmluvnej pokuty je aj absencia jednoznačného určenia výšky zmluvnej pokuty, prípadne spôsobu, akým sa má výška vypočítať. Takéto nejasnosti môžu viesť k tomu, že súd bude považovať dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, a tým sa stráca jej preventívny aj sankčný význam.

2. Neprimeraná výška

Aj keď zákon výslovne nestanovuje hornú hranicu zmluvnej pokuty, súdy môžu podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Ak je výška pokuty v zjavnom nepomere k významu zabezpečovanej povinnosti, riskuje veriteľ jej moderáciu (t.j. zníženie, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta) alebo dokonca rozpor s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka. Ak by v súvislosti so zmluvnou pokutou išlo o šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, takúto zmluvnú pokutu nemožno priznať (napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2 CoKR 71/2013). Typickým príkladom je situácia, ak je v zmluve dojednaná zmluvná pokuta za porušenie určitej podružnej (marginálnej) povinnosti, ktorej význam je popri hlavnom záväzku zanedbateľný, a to navyše v neprimeranej výške – v takom prípade je namieste uplatniť rozpor s poctivým obchodným stykom.

3. Absencia písomnej formy

Podľa zákona musí byť zmluvná pokuta dohodnutá písomne. Ak sa strany spoliehajú len na ústnu dohodu alebo na to, že uviedli zmluvnú pokutu v svojej objednávke bez jasného zapracovania do textu zmluvy, takáto dohoda nie je platná.

Treba však dodať, že v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo/37/2022 požiadavka písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je v obchodnoprávnych vzťahoch splnená aj vtedy, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach jednej zo zmluvných strán, pričom druhá strana v písomne uzavretej zmluve vyhlási, že obsah týchto podmienok jej je známy. Z tohto právneho názoru teda vyplýva, že ustanovenie o zmluvnej pokute nemusí byť priamo súčasťou samotnej zmluvy. Platné je aj jeho zakotvenie vo všeobecných obchodných podmienkach, ak druhá zmluvná strana v písomnej zmluve vyhlási, že je s ich obsahom oboznámená. Ak teda podpisujete zmluvu, ktorá obsahuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky vášho zmluvného partnera, uistite sa, že poznáte aj ich obsah.

4. Úprava vzťahu medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody

Pri formulácii zmluvnej pokuty je veľmi dôležité vyriešiť aj jej vzťah k náhrade škody. V opačnom prípade sa môže stať, že si veriteľ nevhodným nastavením zmluvnej pokuty sám vylúči nárok na náhradu škody, ktorá môže byť v skutočnosti podstatne vyššia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Zmluvná pokuta sa totiž považuje za paušalizovanú náhradu škody, ktorá nárok na náhradu škody „pohlcuje“.

Keďže ide o dispozitívnu právnu úpravu, zmluvné strany si môžu vzťah medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody zmluvne upraviť, a to rôznymi spôsobmi. Najmä ako:

A) Kumulatívnu zmluvnú pokutu

Pri kumulatívnej zmluvnej pokute má veriteľ nárok na zmluvnú pokutu aj na náhradu škody zároveň. Aj tu rozlišujeme dva varianty:

• Započítateľná zmluvná pokuta – veriteľ má nárok na náhradu škody len v rozsahu, v akom prevyšuje výšku zmluvnej pokuty.
• Nezapočítateľná zmluvná pokuta – veriteľ má nárok na zmluvnú pokutu aj na plnú náhradu škody, bez obmedzenia.

B) Alternatívnu zmluvnú pokutu

Pri alternatívnej zmluvnej pokute si strany dohodnú, že veriteľ má právo voľby, či bude požadovať zmluvnú pokutu alebo náhradu škody. Tento model je vhodný najmä v situáciách, keď sa predpokladá, že škoda môže výrazne presiahnuť dohodnutú výšku zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta v CMR vzťahoch

V našej advokátskej kancelárii sa špecializujeme na právo v medzinárodnej nákladnej preprave a veľmi často riešime aj otázky zmluvných pokút – či už v situáciách, keď ich náš klient vymáha, alebo naopak, keď je zmluvná pokuta uplatňovaná voči nášmu klientovi.

Na CMR vzťahy sa uplatňujú všetky vyššie uvedené pravidlá a zároveň platia aj ďalšie osobitosti.

Zmluvná pokuta a blokačné pravidlo

Ak sa miesto nakládky a miesto vykládky nachádzajú na území dvoch rôznych zmluvných štátov Dohovoru CMR, na prepravu sa povinne uplatní Dohovor CMR. Ten v článku 17 zakotvuje zodpovednosť dopravcu za:

• úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky,
• poškodenie zásielky,
• prekročenie dodacej lehoty.

Zodpovednosť dopravcu je v Dohovore CMR upravená komplexne a kogentne (články 17 až 29). To znamená, že zmluvné strany si ju nemôžu zmluvne rozširovať ani sprísňovať. Odborná literatúra aj judikatúra sa zhodujú v tom, že akékoľvek dojednania, ktoré rozširujú zodpovednosť dopravcu nad rámec článku 17 Dohovoru CMR, sú neplatné. To sa týka aj dojednaní o zmluvnej pokute za oneskorené dodanie, úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie.

Bráni tomu takzvané blokačné pravidlo v zmysle článku 41 odsek 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení tohto Dohovoru, sú, s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné. Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy.

Ak sa teda v prepravnej zmluve, ktorá sa riadi Dohovorom CMR, stretnete s ustanovením o zmluvnej pokute za škodu na zásielke, stratu zásielky či omeškanie, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o neplatné dojednanie.

Záver

Zmluvná pokuta je účinný právny nástroj, ktorý môže významne uľahčiť uplatnenie nárokov v prípade porušenia zmluvy. Je však dôležité vyhnúť sa častým nedostatkom pri jej uzatváraní. Ak si nie ste istí správnym nastavením zmluvných ustanovení, radi vám v našej advokátskej kancelárii pomôžeme pripraviť ich tak, aby boli platné, účinné a v praxi aj vymožiteľné.